Prenos tepla sa zakladá na vedení tepla závislom na vlhkosti a prúdení podielu pary. Tento prúd prepravuje teplo tým, že sa voda odparuje na jednom mieste a pritom sa tomuto miestu odoberá teplo a potom difunduje na iné miesto, kde kondenzuje a tým privádza teplo. Tento spôsob prenosu tepla sa často označuje ako efekt latentného tepla.

Stavebno-fyzikálne základy, ktoré sú spomenuté, vyžadujú použitie materiálov, ktoré chránia povrch pred vlhkosťou, cielene podporujú prenos pary a udržujú nutný obsah vody pre ustálenú vlhkosť stavby, ktoré ale taktiež tlmia absorbciu. Tieto materiály majú zabrániť hydrotermicky podmieneným škodám a pozitívne ovplyvňovať prenos tepla na povrchu, aby sa tak stavalo bez škôd a hospodárne, aby sa šetrila energia a aby sa predovšetkým zdravo bývalo.

Ak sú známe veličiny materiálu, majúce vplyv na komplexné, dynamické chovanie stavebnej konštrukcie, môže sa vypočítať potenciál úspory energie materiálu prostredníctvom simulácie. Stavebné materiály, medzi nimi taktiež nátery, sa charakterizujú vo svojich účinkoch na prúd tepla spojený s vlhkosťou.

 

Termokeramická membrána

 

Hlavné vlastnosti definujúce schopnosť tepelnej ochrany termokeramickej membrány sú nasledujúce:

 

·        Spektrálna schopnosť delenia lomu lúča v IR /infračervenom poli/ a MIR /mikroinfračervenom poli/ je definovaná jednoduchým spätným odrážaním na „bubbles“ a interferenčne spolupôsobiacimi efektmi v zhustenom spojení.

·        Tepelná ochrana je substančne ovplyvňovaná veľkostným rozložením v spojení.

·        Vzostup koncentrácie keramických sfér vedie k rastu spektrálne integrovanej schopnosti reflexie.

·        Maximum sa dosiahne pri koncentrácii medzi 0,1 a 0,3 mm.

 

Obzvlášť sa ukázalo, že pre rozsah od 0 do 10°C kalkulovaný ukazovateľ spektrálne integrovaného reflektovaného tepelného toku na tok, ktorý je vyžarovaný pozadím, dosahuje objem b=0,223 (trikrát lepší ako tehla alebo betón).

Vysoká efektívnosť tepelnej ochrany takýmto spojením je mimo pochybnosť. K podrobným úvahám k ovplyvňovaniu vlhkosti sa pridávajú ďalšie geometrické príznaky termoizolačného náteru (oblasť vnútorného a vonkajšieho priemeru; veľkosť rozptylu a koncentrácia; optické parametre spojiva a polomer pórov atď.).

 

 Komplexné procesy tak môžeme zhrnúť nasledovne:

 

Na základe vlastností rozptýleného svetla a reflexie odolných mikroguličiek dochádza k rozloženiu tepla bez zničenia vo vnútri membrány. V spojení s vodou, parou a poklesmi teploty vznikajú pozitívne efekty rozhodujúce pre pohodu obyvateľov. O hospodárne zachádzanie s vykurovacou alebo chladiacou energiou sa stará zväčšený povrch a endotermické procesy termokeramickej membrány.

Použité keramické duté telieska predstavujú účinnú tepelnú bariéru. Teplo príjme obklopujúce spojivo (mostík) a tam sa rýchlo a rovnomerne rozloží. Procesy odparovania sú tak možné, rovnomerné a kontrolovateľné a čo je podstatné zodpovedné za teploty povrchu a tým aj za výmenu žiarením.

Taktiež letná tepelná ochrana pomocou vnútorného náteru a čo najväčší výťažok chladiaceho výkonu pre budovy sa docieli jedinečnými endotermickými procesmi v membráne. Flexibilné a rýchle reagovanie sú silné stránky endotermickej membrány náteru.

 

Základným predpokladom pre úsporu energie je odolnosť voči vonkajším vplyvom a hydrotermickým procesom moderného životného prostredia. Zabránenie vzniku trhlín, výmena žiarením, znížená konvekcia a kontrolované zabránenie tvorby kondenzátu na vnútornom a vonkajšom povrchu zachovajú nielen opticky príjemný dojem, ale sú taktiež energeticky účinné.

 

náter je určený dvoma rozhodujúcimi zložkami:

- silanizované keramické mikroguličky (klimatická keramika)
- fakultatívne synchronizujúce aktivátory v spojive