Spevňovanie starých omietok historických budov

 

Staronové metódy, odkazy našich predkov, môžu sklamať, ale aj dobre poslúžiť. Platí to i v prípade spevňovania omietok historických budov pomocou vápennej vody. Jedna vec sú totiž teoretické poznatky o metóde a možnostiach jej využitia a druhá jej uplatnenie v praxi. Do úvahy treba brať mnohé závažné okolnosti.

 

O vhodnosti uplatnenia danej metódy rozhodujú rozličné aspekty, ktoré môžu aj dobre mienenú aplikáciu premeniť na neúspech. Konkrétne v našich podmienkach sa v prípade využitia metódy spevnenia omietky pomocou vápennej vody možno veľmi často dostávať do kolízie v súvislosti s premenami počasia počas roka, často ešte vyhrotenej zavedeným spôsobom financovania obnovy kultúrnych pamiatok. Ak treba zistiť maximálnu účinnosť tejto metódy, treba počítať priemerne s dvoma mesiacmi potrebnými iba na etapu spevňovania. Ak sa vezme do úvahy, že tejto fáze väčšinou predchádzajú prieskumy, schvaľovací proces, stavba lešenia a čistenie, so spevnením možno začať najskôr po dvoch mesiacoch od začiatku ročnej etapy obnovy. O financovaní sa rozhoduje väčšinou až vo štvrtom mesiaci, takisto počasie často nedovoľuje začať skôr. Na vlastné doplňovanie a ďalšie fázy obnovy tak ostáva obdobie od septembra, čo je nevhodné vzhľadom na ďalšie technológie (napr. karbonatáciu vápenných spojív). Treba teda pripustiť, že ak je snaha ďalej úspešne postupovať v obnove tradičných technológií a skvalitniť pracovné procesy pri obnove pamiatok, bude nevyhnutná zmena praxe ročných etáp (napr. na dvojročnú), s čím je však spojená zmena financovania zo strany štátu.

 

Spevňovanie omietok a možné substancie

Prostriedky na báze disperzie a akrylátových kopolymérov

Na spevňovanie historických omietok v ostatných desaťročiach slúžili najmä prostriedky na báze disperzie akrylových kopolymérov, používaných až do 90. rokov minulého storočia, menej už v samotných 90. rokoch. Tieto látky sa používajú aj v súčasnosti, napriek odporu pamiatkarov.

V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že bez kontroly pomocou chemického rozboru sa dá v otázkach technológie ľahko podvádzať – disperziu možno primiešať do iných materiálov, napr. do vápennej vody. Tá môže byť následne podstatne účinnejšia, aj keď len dočasne. K hlavným výhodám akrylových disperzií patrí vysoká účinnosť a variabilita, teda použiteľnosť v mnohých technologických fázach, nízka cena, ľahká dostupnosť a detailné znalosti o materiáli. Nevýhodou môže byť určitá cudzorodosť, značná ireverzibilita, najmä pri použití do penetrácie, vysoký difúzny odpor, tvorba filmu a vplyv na optické vlastnosti (najmä pri masívnom použití).

 

Prostriedky na báze organo-silikátov (kedysi i vodného skla)

Ide o novšie výrobky, ktoré sa používajú dodnes. Využiteľné sú najmä pri aplikácii na kameň, na ktorý nemožno účinne aplikovať vápennú vodu (napr. na pieskovce), ale aj na omietky s veľkou nesúdržnosťou. Výhodami týchto prostriedkov sú vysoká účinnosť, ľahká dostupnosť, jednoduchá aplikácia a zanedbateľný vplyv na optické vlastnosti.

Ich nevýhodami sú cudzorodá chemická väzba (najmä pri čisto vápenných maltách), absolútna ireverzibilita (v podstate sa zmení materiálové zloženie malty) a vysoká cena.

 

Vápenná voda

Ide o nasýtený roztok hydroxidu vápenatého vo vode, čo je veľmi stará konsolidačná zmes, ktorej účinky boli často spochybňované. Napriek tomu sa táto metóda  používala, najmä vďaka znalostiam odborníkov a často z nedostatku iných možností, rozhodne to však nebol hlavný spôsob spevňovania omietok. V ostatných rokoch sa vápenná voda začala opäť používať. Metóda bola podrobená vedeckému skúmaniu, vylepšená a v súčasnosti prežíva renesanciu, bohužiaľ, niekedy hraničiacu až s nekritickosťou. Za jej hlavnú výhodu možno považovať to, že omietka je spevňovaná značne súrodou látkou, v prípade použitia na vápennú omietku dokonca látkou totožnou. Dôležitá je nízka cena, pomerne ľahká dostupnosť, plná kompatibilita, bezpečnosť vzhľadom na ostatné materiály v okolí pamiatky a dobrá nadväznosť na ďalšie technológie – napr. efekt oživenia pre napojenie ďalšej vrstvy.

Hlavné nevýhody možno vidieť v obmedzenej účinnosti a v dlhom technologickom cykle.

 

Vápenná voda z chemického hľadiska

Spevňovanie pomocou vápennej vody je teda perspektívnou metódou. Optimalizáciou aplikácie a ďalším poznaním jej funkcie sa podarilo zvýšiť účinnosť, hoci naďalej ostáva obmedzená. Dôležité je zistenie, že stavbe neprospieva máčanie hektolitrami zmesi, ale rovnomerné pomalé kropenie tak, aby sa omietka nasýtila a voda po nej nestekala. Pri dobrom časovom rozvrhu realizácie stavby, čo často súvisí s jej financovaním, možno podľa potreby počítať so 60- až 120- násobným nasýtením spevňovanej omietky, čo predstavuje dva až štyri mesiace. Dlhší čas nie je možný prakticky nikdy, preto ide  v rámci jedného roka o limitné množstvo.

K spevneniu malty  metódou využívajúcou sýtenie vápennou vodou dochádza prostredníctvom vnášania (opätovného vnášania) spojiva – rozpusteného  Ca(OH)2 a jeho karbonatácie. Pri výrobe vápennej vody sa v 1 litri vody rozpustí asi 1,6 gramu Ca(OH)2 a toto množstvo sa potom vnáša do spevňovanej omitky. Pri nasiakavosti 25 až 30% a priemernej hrúbke omietky sa v jednom cykle teoreticky  vnesie do spevňovanej omietky 5 listrov zmesi na štvorcový meter, prakticky však menej – okolo 6 gramov Ca(OH)2. Po 60- násobnej aplikácii pribudne teda v jednom štvorcovom metri 360 gramov aktívnej látky, čo je stále iba zlomok pôvodného, teda optimálneho množstva, ktoré sa počíta na kilogramy. Ak je spevnenie úspešné, samo osebe sa týka iba vlastnej vrstvy, prípadne tesného súvrstvia omietok. Touto metódou nemožno pripojiť k sebe či k podkladu odpojené vrstvy.

Na základe týchto zistení sa predpokladá, že metóda spevňovania vápennou vodou je dobrá, na spevňovanie vápenných omietok asi najvhodnejšia, nie však jediná. Vždy treba starostilo zvážiť všetky metódy a rozhodnúť sa na základe poznatkov.

 

Rozhodnutie opierajúce sa o znalosti

Pri rozhodovaní o spôsobe spevnenia omietok historických budov treba zodpovedne formulovať, čo je predmetom ochrany – či len originálna hmota, alebo autentický výraz, resp. ochranná funkcia. Pri používaní paušalizujúcich postupov v oblasti spevňovania omietok totiž hrozí, že v záujme nekompromisnej ochrany materiálovej čistoty originálu, čo je len jedna z hodnôt historickej omietky, dôjde k ohrozeniu alebo zbytočnému úbytku ostatných hodnôt. K praktickej realizácii štátnej pamiatkovej starostlivosti však paušalizovanie, bohužiaľ, niekedy patrí.

 

 

www.monetcolor.sk ............ Vašej stavby kamarát (vo svete farieb od r.1999)