zatepľovanie budov kontaktným systémom www.drozd.sk ul.Stavbárov č.21, 971 01 Prievidza, Tel: 0918 148 007

www.monetcolor.sk

 

Obr. Poduškový efekt pri kontaktnom zatepľovacom systéme v dôsledku vydúvania tepelnoizolačných dosiek z penového polystyrénu a obr. B poduškový efekt pri kontaktnom zatepľovacom systéme na betónovom podklade

Poduškový efekt

 Poduškový efekt vyjadruje odchýlky v rovinnosti omietnutého povrchu kontaktného zatepľovacieho systému (vzniká v dôsledku „banánového efektu“ pri doskách z penového polystyrénu, pozn. prekl.). Tento efekt sa pozoroval najmä pri doskách z penového polystyrénu a spôsobuje ich vydúvanie (obr. A+B).

 

Príčinou vzniku poduškového efektu je veľkoplošné oddeľovanie polystyrénových dosiek od podkladu. Zlepšovanie omietkových mált a omietkových výstuží spôsobilo, že trhliny nemusia vzniknúť v mieste škár medzi teploizolačnými doskami, ale práve omietka často kopíruje deformáciu dosiek. Výsledkom toho je poduškový efekt.

 

Obr. 27 a 28 znázorňujú poduškový efekt na kontaktnom zatepľovacom systéme, ktorý sa aplikoval na betónovú stenu. Na obr. 27 vidieť časť fasády a na obr. 28 odber vzorky, ktorý má objasniť príčinu poruchy.

 

Odobratá vzorka ukázala, že polystyrénové dosky by sa mali lepiť celoplošne. Lepiaca malta sa naniesla na zadnú stranu dosiek hrubým zubovým hladidlom, a potom sa pritlačili na betónovú stenu. Pri tejto metóde sa nemohlo dosiahnuť celoplošné prilepenie. Z obr. 28 je zrejmé, že lepiaca malta už od začiatku nemala kontakt s betónovou stenou.

 

Obr. 28 Sonda k obr. 27

 

 

 

Obr.29  Poduškový efekt a  jednotlivé trhliny v mieste škár medzi termoizolačnými doskami na sanovanej starej budove

Obr. 30 Sonda k obr. 29 Dosky z penového polystyrénu sa takmer na 90 % oddelili od podkladu

 

 

Poduškový efekt možno pozorovať predovšetkým na sanovaných starých budovách, pri ktorých sa polystyrénové dosky lepili na podklad s malou nosnosťou, resp. podklad sa po nalepení dosiek nepriaznivo zmenil a stratil svoju nosnosť (obr. 29).

 

Na obr. 29 je juhovýchodná fasáda bez okien päťposchodového obytného domu, na ktorú sa dodatočne aplikoval kontaktný zatepľovací systém. Budova bola postavená v rokoch 1973/1974 z muriva Thermomodul (predchodca muriva Isomodul). Použila sa dvojvrstvová vonkajšia omietka pozostávajúca z približne z 10 mm hrubej jadrovej omietky a z disperznej povrchovej omietky. Keď sa v omietke objavili trhliny a povrchová omietka sa oddeľovala, v roku 1981 sa aplikoval kontaktný zatepľovací systém. Práce sa realizovali neskoro v lete a na jeseň za zlých poveternostných podmienok. Vonkajšia omietka sa očistila prúdom tlakovej vody a približne po týždni sa aplikoval hĺbkový základný náter. Nakoniec sa nalepili dosky z penového polystyrénu.

 

Pri záručnej prehliadke v roku 1986 sa konštatoval rozsah poruchy viditeľný na obr. 29. Pri odbere vzorky sa zistilo, že polystyrénové dosky sa takmer na 90% oddelili od podkladu (obr. 30).

 

Na obr. 31 je detailný záber označeného výrezu z obr. 30. Je viditeľné popraskanie starej omietky v styku s plochou lepenej dosky. Krátke, nepravidelne prebiehajúce trhliny majú typickú podobu trhlín spôsobených zmrašťovaním. Lepidlo sa hladko oddelilo od povrchovej omietky. Mimo lepených plôch sa v povrchovej omietke nenachádzajú trhliny spôsobené zmrašťovaním.

 

Zistilo sa, že oddeľovanie polystyrénových dosiek bolo primárne spôsobené tým, že existujúca disperzná povrchová omietka bola odizolovaná od vonkajšieho vzduchu a uzavretá v stenovej konštrukcii vo vlhkom prostredí, v dôsledku čoho najprv zväčšila svoj objem a neskôr sa zmraštila. Oba procesy vyvolali zaťaženie lepenej plochy napätiami v šmyku a napučanie navyše znížilo pevnosť materiálu.

 

                Obr. 31 Hladko oddelené lepidlo zo starej povrchovej omietky. Trhliny spôsobené zmrašťovaním v povrchovej omietke v styku s lepenou plochou

 

Obr. 32 Rozperné kotvy sa vykresľujú v štruktúre omietky                      Obr. 34 Poduškový efekt na vonkajšej tepelnoizolačnej vrstve,                                                                                                                                                ktorá bola pripevnená pomocou kovových profilov

 


V dôsledku problémov z priľnavosťou kontaktných zatepľovacích systémov na fasádach starých stavieb sa požiadavky na stavanie doplnili v tom zmysle, že v týchto prípadoch sa musí lepenie kombinovať s mechanickým pripevnením pomocou plastových rozperných kotiev. Niekedy sa však rozperné kotvy pod dopadom svetelného lúča vykreslili v štruktúre omietky (obr. 32) alebo sa prejavili ako bledé fľaky pri zarastaní omietky riasami alebo hubami (obr. 33).

Aby sa zabránilo vykresľovaniu rozperných kotiev, najnovšie sa osadzujú zapustené hlbšie a vyhĺbenie sa pred omietaním plošne uzavrie okrúhlou polystyrénovou platničkou.

Na obr. 34 sa na mechanické pripevnenie tepelnoizolačných dosiek nepoužili plastové rozperné kotvy, ale skryte zabudované hliníkové profily. Tento spôsob pripevnenia síce vyriešil problém prerážajúcich rozperných kotiev, ale dosky mali napriek pripevneniu možnosť príliš veľkého pohybu, v dôsledku čoho sa prejavilo vydúvanie a s tým spojený poduškový efekt. Obr. 35 a 36 znázorňujú detaily spôsobov pripevnenia dosiek

 

 

        Obr. 35 Sonda otvoru k obr. 34

.      


               

Obr. 33  Rozperné kotvy sa prejavujú ako bledé fľaky na ploche napadnutej mikroorganizmami

Obr. 36  Detailný záber mechanického pripevnenia dosiek    

 

 

 

 

                Obr. 37 Vápenné výkvety v soklovej časti

 

 

        Zmeny farebnosti

Najčastejším dôvodom na zmenu farebnosti panelov kontaktných zatepľovacích systémov sú vápenné výkvety, riasy alebo hubový porast. Vápenné výkvety spôsobuje prítomnosť nadmernej vlhkosti. Na fasádach vystavených poveternostným vplyvom sa spozorovalo, že dažďová voda môže prenikať cez trhliny a dostať sa cez dutiny medzi doskami z penového polystyrénu a murivom k soklu. V prípade tesného spodného ukončenia vonkajšej tepelnoizolačnej vrstvy sa môže voda hromadiť a vytvárať vápenné výkvety (obr. 37).

 

Na obr. 38 vidieť vápenné výkvety na nadokennom preklade obytného domu s kontaktným zatepľovacím systémom. Obr. 39 ukazuje realizáciu hrubej stavby v okolí okna. Spodná hrana a vnútorná strana prekladu sú z oceľového plechu. Vápenné výkvety sa objavili počas prvej zimy po ukončení fasády. Príčinou bola stavebná vlhkosť tehlového muriva, ktorá sa v podobe vodnej pary dostala do vzduchových dutín medzi murivom a tepelnoizolačnými doskami a kondenzovala na studenom povrchu plechu nadokenného prekladu.

 

Obr. 38 Vápenné výkvety v nadpraží okna

 

Obr. 39 Realizácia hrubej stavby okna z obr. 38

 

 

Na obr. 40 sa v mieste škár medzi tepelnoizolačnými doskami objavili vápenné výkvety.

 

        Obr. 40


        Obr. 41                                                                                                  Obr. 43

 

Obr. 41 objasňuje príčinu. Polystyrénové dosky sa ukladali neodborne a v miestach výkvetov boli medzi nimi otvorené škáry široké približne 2 cm. Pri omietaní sa omietka dostala do vonkajšej časti škáry. Stavebná vlhkosť tehlového muriva nachádzajúceho sa za vrstvou tepelnej izolácie kondenzovala pôsobením chladu na zatlačenej omietke. Pritom sa uvoľňoval vápnik, ktorý kapilárne sily transportovali na povrch omietky.

 

Pri zarastaní mikroorganizmami takisto možno predpokladať prítomnosť vlhkosti. Zdrojom vlhkosti je zrejme okrem iného kondenzovanie vodnej pary, ako to môžeme pozorovať na kontaktných zatepľovacích systémoch po jasných nociach (obr. 42 až 44).

 

Kondenzácia vodnej pary nastáva v dôsledku teplotného rozdielu medzi omietkou a jasnou nočnou oblohou. Teplejšia omietka odovzdáva studenšej nočnej oblohe teplo (tepelné žiarenie,  resp. infračervené žiarenie). Teplota omietky tak môže klesnúť pod teplotu vonkajšieho vzduchu. Tým sa vytvoria podmienky na kondenzáciu vodnej pary. Tento jav je všeobecne známy z áut parkujúcich v noci pod holým nebom. Čím nižší je tepelný tok z vnútra, t.j. čím lepšia je tepelnoizolačná schopnosť budovy, tým pravdepodobnejší je vznik kondenzácie vodnej pary.

 

                Obr. 42

 

Na obr. 42 možno rozpoznať zrážanie kondenzovanej vodnej pary na sfarbení omietky, ktoré je miestami trochu tmavšie. Plochy stien zasunutých nároží fasády sú suché, pretože sa navzájom ožarujú. Bez skondenzovanej vodnej pary je aj množstvo miest nad škárami medzi doskami, ktoré pôsobia ako slabý tepelný most. Ďalšie miesta bez obsahu skondenzovanej vodnej pary v tvare línií sa ukázali ako trhliny v omietke, ktoré spôsobili miestnu koncentráciu vlhkosti v tepelnoizolačných doskách, takže zvnútra mohol vzniknúť dodatočný tepelný tok.

 

Na obr. 43 sa vykresľujú časti plôch napadnuté kondenzovanou vodnou parou tiež v tmavšom odtieni. Rôzne škáry medzi doskami poukazujú na vznik tepelných mostov. Vodorovnou trhlinou uprostred obrázka a ďalšou vodorovnou trhlinou v nároží budovy dlhší čas prenikala voda a navlhčila dosky z penového polystyrénu nachádzajúce sa pod nimi. V dôsledku zvýšenia tepelného toku sa na týchto miestach nevytvárala

 

 

Obr. 44

 

Obr. 45  Riasový porast na vonkajšej omietke kontaktného zatepľovacieho systému

Obr. 46 Tvorba bublín v povrchovej disperznej omietke kontaktného zatepľovacieho systému

 

vodná para. Pri odobratí sond sa zistilo, že obsah vody v polystyrénových doskách miestami obsahoval až 20% objemovej vlhkosti.

Na obr. 44 je povrch kontaktného zatepľovacieho systému po hmlistej, mrazivej noci. Povrch omietky na ploche s tepelnoizolačnou vrstvou je pokrytý námrazou, pričom v škárach medzi tepelnoizolačnými doskami, ktoré majú trochu horšiu tepelnoizolačnú schopnosť, námrazu nevidno.

Riasy sú nenáročné mikroorganizmy. Pre svoj rast potrebujú vodu, svetlo a malé množstvo stopových prvkov, ktoré sa v dostatočnom množstve vyskytuje v prachu a usadeninách na povrchu. Opísaný vznik kondenzácie vodnej pary na omietnutých vonkajších povrchoch zatepľovacích systémov vysvetľuje, prečo sú tieto konštrukcie mimoriadne náchylné na tvorbu riasového porastu (obr. 45).

 

Na základe súčasného stupňa poznania sa musí pri omietnutých vonkajších povrchoch zatepľovacích systémov principiálne rátať s riasovým porastom, ak sa neprijmú špeciálne opatrenia, napr. „algicídne vybavenie“, t.j.  pridávanie riasových jedov do omietkovej zmesi. Často je však ťažké nájsť správnu receptúru a väčšinou to znamená kompromis medzi účinkom a ochranou životného prostredia. Okrem toho dôležitú úlohu má spôsob zhromažďovania vlhkosti v omietke.  Rýchle zmeny medzi vlhkom a suchom znášajú riasy horšie ako stálu nízku vlhkosť. Podľa výsledkov prieskumov by tento faktor mohol byť jednou z príčin, že riasy skôr napádajú disperzné ako minerálne omietky. Pri minerálnych omietkach sa voda ukladá iba v kapilárnych póroch, ktoré sú schopné rýchlo sa naplniť, ale aj vyprázdniť. Pri disperzných omietkach sa môže voda v dôsledku procesu napučania zabudovať aj do sieťovej molekulárnej štruktúry, kde je potom riasam k dispozícii dlhší čas. Objasnenie týchto súvislostí je predmetom sústavného bádania, takže v súčasnosti definitívne posúdenie stavu nie je možné.

 

Poruchy v povrchovej omietke

Pri disperzných povrchových omietkach sa občas pozorovali bubliny alebo odpadávanie povrchovej omietky. Riziko tvorby bublín je predovšetkým pri disperzných povrchových omietkach s príliš veľkým prejavom napúčania pri súčasnom navlhnutí výstužnej omietky (obr. 46).

 

Povrchová omietka odpadáva predovšetkým v dôsledku vzniku trhlín v povrchovej omietke alebo pri zvyšujúcej sa vlhkosti vo výstužnej omietke v soklovej časti. Obr. 47 znázorňuje čiastočne opadanú povrchovú omietku kontaktného zatepľovacieho systému.                                                               

 

Obr. 47 Odpadnutie povrchovej omietky v dôsledku trhlín spôsobených zmrašťovaním povrchovej omietky  

Obr. 49 Sonda na mieste, kde ešte nie je povrchová omietka opadaná, ale je oddelená

                                                              

 

 Povrchová omietka v tomto prípade vplyvom úbytku zmäkčovadiel predčasne skrehla, resp. v dôsledku zmrašťovania sa v nej vytvorili trhliny, ktorými mohla prenikať dažďová voda. V cykle navĺhania a vysychania sa výstužová a povrchová omietka prejavovali pre svoje rozdielne materiálové vlastnosti odlišne. Tak sa k šmykovým napätiam spôsobeným skrehnutím povrchovej omietky periodicky pridružili šmykové sily, čo nakoniec vyvolalo čiastočné odpadávanie povrchovej omietky. Odpadávanie výstužnej omietky sa pozorovalo, keď sa na povrchu polystyrénových

 

tepelnoizolačných dosiek v dôsledku slnečného UV žiarenia poškodila štruktúra a zvetraná, málo nosná povrchová vrstva sa pred omietaním neodstránila brúsnym papierom. Ďalšou príčinou odpadávania omietky je, že materiál na vonkajšiu tepelnoizolačnú vrstvu nepochádzal od vlastníka systému, ale z rôznych „cenovo výhodných“ zdrojov. V takých prípadoch sa stáva, že sa použijú aj omietky obsahujúce rozpúšťadlá. Tie napádajú povrch dosiek z penového polystyrénu a spôsobujú odpadávanie výstužnej omietky (obr.48 až 50).

 

Obr. 48 Z nadstavby strechy sa veľkoplošne uvoľnila povrchová omietka kontaktného zatepľovacieho systému

Obr. 50 To nie je koberec, ale kus povrchovej omietky, ktorý spadol na markízu vchodu do domu

 

Predchádzanie poruchám

V predchádzajúcich častiach sme už uviedli rozličné opatrenia, ako predchádzať poruchám stavieb. Podstatné sú:

·   Kontaktné zatepľovacie systémy sa ponúkajú na trhu ako systémy, ktoré zahŕňajú všetky materiály potrebné na vonkajšie zateplenie v osvedčenom zložení. Používať sa smú len materiály, ktoré zodpovedajú systému. Treba dodržiavať odporúčania vlastníka systému týkajúce sa spracovania a vytvorenia typických konštrukčných detailov.

 

·   Kontaktné zatepľovacie systémy vyžadujú vysokú kvalitu a zodpovednú realizáciu zhotoviteľom. Pod omietkou nesmú byť skryté žiadne chyby vo vyhotovení. Kvalita má svoju cenu, a preto najlacnejšia ponuka spravidla nie je z hľadiska trvanlivosti najlepším riešením.

 

·   Prácu si treba naplánovať tak, aby sa zabránilo lokálnym nadmerným navlhnutiam vonkajšej tepelnoizolačnej vrstvy. Podľa možnosti sa treba vyhnúť tmeleným škáram. Vodorovné alebo naklonené plochy vystavené silným poveternostným vplyvom treba chrániť prístreškami. Styk s terénom sa musí riešiť tak, aby sa zabránilo kapilárnemu vzlínaniu vlhkosti v omietke. Preto treba pri projektovaní včas stanoviť najmä výškovú situáciu terénu v bezprostrednom okolí, t.j. najneskôr pred vytváraním tepelnoizolačnej vrstvy.

 

·   Hrubá stavba musí byť pred začatím realizácie dostatočne suchá. Podkladové vrstvy podláh a vnútorné omietky sa musia dokončiť minimálne tri týždne pred začatím prác. V prípade sanácie starých stavieb sa má najmä pre namáhanie pri náporovom daždi skontrolovať obsah vlhkosti existujúceho obvodového muriva, a to napr. pomocou tzv. fóliových testov uvedených v norme SIA 243 Omietnutá vonkajšia tepelnoizolačná vrstva. Pri očistení fasády by malo byť prenikanie vody trhlinami  minimálne. V kritických prípadoch by sa malo namiesto čistenia vysokotlakovou vodou použiť tzv. čistenie parou.

 

·   Pred aplikovaním tepelnoizolačných dosiek treba overiť nosnosť podkladu. Pri novostavbách sa musia výkvety solí rozpustných vo vode odstrániť kefou. V takýchto prípadoch sa nesmie použiť voda. V starých budovách by sa mali tepelnoizolačné dosky z penového polystyrénu lepiť a ešte mechanicky fixovať. Dosky z minerálnych vlákien stačí mechanicky pripevniť, lebo sa menej vydúvajú.

 

·   Tepelnoizolačné dosky sa ukladajú tesne na doraz. Hrany dosiek musia byť v pravom uhle k ploche dosky. Miesta, na ktorých chýba hmota, sa nesmú vyplniť montážnou penou, ale doplnia sa rovnakým materiálom, z ktorého sú vyrobené tepelnoizolačné dosky. Časti vystupujúce z roviny, ako aj prípadne zvetrané povrchy dosiek z penového polystyrénu v dôsledku pôsobenia UV žiarenia sa musia obrúsiť.

 

·   Proti porastu mikroorganizmami v súčasnosti neexistuje nijaký prostriedok s dlhodobým účinkom vhodný vo všetkých prípadoch. Okrem rozdielom medzi jednotlivými systémami vonkajšieho tepelnoizolačného systému zohrávajú svoju úlohu najmä miesto a orientácia fasády. Preto pri rozhodovaní sa pre niektorý kontaktný zatepľovací systém  by sa malo vždy rátať s možnosťou porastu mikroorganizmami. Podľa súčasných poznatkov nejde o technický nedostatok, t.j. nie sú negatívne ovplyvnené funkčné vlastnosti.

 

 

    Obr. 1                                                                                           

 

 

    Obr. 2

  

 

Projektovanie

 Na obr.1 a 2 je napodobenina rímsy z prírodného kameňa, zhotovená v skutočnosti z blokov z penového polystyrénu. Pod vplyvom poveternostných podmienok vznikajú horizontálne omietnuté plochy , ktoré nie sú podľa pravidiel staviteľstva spoľahlivé. Kovové nadokenné preklady z pozinkovaného oceľového plechu sú v alkalickom prostredí ohrozené koróziou (obr. 3). Parkoviská sa nemajú projektovať v priamej blízkosti vonkajšieho zatepľovacieho systému (obr. 4). Vopred naprojektované kóty terénu môžu zabrániť vzniku problémov znázornených na obr. 5.

 

        Obr. 5

 

 

 

 



Vyhotovenie 

Obrázky 1 až 4 znázorňujú osvedčené vyhotovenie miesta pripojenia parapetov, resp. terénu. Tepelnoizolačné dosky sa v oblasti pripojenia na murivo bezpečne prilepia pásom sklotextilnej mriežky prehnutej cez okraj dosky. Pri pripájaní terasy je dôležité dôkladné vyhotovenie spojov oplechovania.

 

 

 

Vyhotovenie 

Tepelnoizolačné dosky sa nesmú lepiť na murivo s výkvetmi solí (obr. 1). Časti vystupujúce z roviny a povrchové vrstvy dosiek porušené UV žiarením sa musia obrúsiť (obr. 2). Na stavenisku sa musia tepelnoizolačné dosky chrániť pred navlhnutím (obr. 3 a4). Pri tepelnoizolačných doskách nie sú prípustné škáry v tvare kríža a otvorené škáry medzi doskami (obr. 5).

            Obr. 5

 

 



            Obr. 1

 

         Obr. 2

Vyhotovenie

Bežné pripojenie vonkajšieho parapetu na kontaktný zatepľovací systém si vyžaduje osobitné opatrenia zabraňujúce prenikaniu dažďovej vody.

Obr. 1 až 3 znázorňujú nesprávne vyhotovenia. Na obr. 4 je osvedčená konštrukcia s bočnou omietkovou obrubou.

Obr. 3                                                                       Obr. 4

 

Obr. 1                     Obr. 2

Sanácia starých budov

Sanácia starých budov si vyžaduje vysokokvalifikovaných zhotoviteľov – odborníkov. Často sa musia na mieste rýchlo a správne rozhodnúť. Sanácie starých budov kontaktným zatepľovacím systémom preto nie sú vhodné pre remeselníkov – amatérov (obr. 1).Kritickými miestami sú najmä styčné plochy okien a miesto pripojenia na terén (obr. 2 až 4).

 

Obr. 3                                                                                 Obr. 4