MONET - VAŠE  TRADIČNÉ  OMIETKY  A  STIERKY ....

Vývoj celej spoločnosti ovplyvňuje aj vývoj jednotlivých technológií. Vznik a vývoj nových materiálov spúšťa celú lavínu zmien aj v spôsobe ich používania. Pokiaľ sa v nedávnej minulosti v stavebníctve používali tzv. tradičné omietky, dnes je ich použitie a uplatňovanie v praxi skôr zriedkavým javom.

 

Postupné a viditeľné zmeny:

Používanie tehál na murovanie nosných stien a priečok, obvodových i vnútorných múrov si vynútilo používanie hrubovrstvových omietok, aby hrúbka týchto omietok vyrovnala nerovnosti vzniknuté murovaním. Škáry medzi tehlami boli v tolerancii 0,5 až 2,5cm, v závislosti od kvality a rozmerovej presnosti tehál. Po období murovania z tradičných tehál sa začali používať tvarovky, ktoré boli síce presnejšie, ale aj tak sa na ich spájanie používali hrubšie vrstvy malty a hrubé vrstvy omietok.

V súčasnosti dosahujú tvarovky takú presnosť, že sa technologický postup murovania zmenil od úplného založenia múru, ktorý sa dnes zakladá na vodorovnú vrstvu malty znivelizovanú pomocou vodováhy s presnosťou do 1mm. Takto presne založený múr potom dáva záruku, že ak ho správne murujeme na tenkovrstvové lepidlo alebo montážnu penu, dosiahneme dokonale rovné a zvislé povrchy. Aby sa však dala získať takáto presnosť, a tým aj následné úspory času, materiálu a čiastočného odstránenia námahy pri murovaní a omietaní, dnešné tvarovky sa po vypálení dokonca brúsia. Výsledkom murovania je ale rovná, hladká stena. Aj výrobcovia tvaroviek z ľahkého betónu ponúkajú dokonale presné tvarovky, ktoré sa skladajú na pero a drážku, čím sa presnosť múru ešte zvyšuje. Použitie tradičných omietok na tieto materiály sa preto stalo zbytočným. Dnes tieto tradičné materiály používame na omietky nerovných povrchov z debniacich alebo plotových tvaroviek, na omietky kamenných múrov, plotov či murovaných konštrukcií z klasických tradičných tehál.

 

Základná orientácia  a rozdelenie

Omietky sa podľa svojho použitia delia na vnútorné a vonkajšie. Akúkoľvek vonkajšiu omietku môžeme samozrejme použiť aj ako interiérovú, ale vnútornú omietku nemôžeme použiť na fasádu, pretože nie je mrazuvzdorná. Omietky sa skladajú z plniva, spojiva, vody a prísad a rozdeľujú sa podľa rôznych kritérií: podľa druhu spojiva, hrúbky plniva, druhu použitých prísad a druhu úpravy povrchu.

Pri tradičných omietkach býva minerálne anorganické spojivo – cement, vápno, sadra. Ich názov je tak daný použitým spojivom: Omietka Vápenná, Cementová, Vápennocementová (nadstavovaná), Sadrová, Vápennosadrová.  Vápennú, cementovú a vápennocementovú omietku môžeme použiť jednak na vonkajšiu, jednak na vnútornú omietku, ale sadrová a vápennosadrová je vhodná len ako vnútorná omietka. Sadra je hydroskopický materiál, tzn. Pohlcuje z ovzdušia vlhkosť a vodu, preto je na vonkajšie použitie nevhodná. Ak sa ako spojivo použije i lepidlo, takúto omietku voláme „zušľachtená“. Plnivá v omietkach sú rôzne. Od hrubozrnného a jemnozrnného piesku až po jemne mletú, jemnozrnnú minerálnu múčku (napríklad travertínová múčka). Podľa zrnitosti sú teda omietky jemnozrnné až hrubozrnné. V minulosti sa používal na jemnozrnné omietky výraz štukové omietky. Štuk bol veľmi jemne preosiaty piesok a stavebná sutina na sitách s okami do 1mm. Dnes nájdeme na obaloch skôr nápis feinputz, čo z nemeckého prekladu znamená jemnozrnnú omietku. Pokiaľ ide o fasádne omietky, ako časť plniva sa používajú aj preosievané frakcie hrubozrnného piesku, čím sa zvýrazní textúra povrchu vyhladenej omietky.

Výrobcovia nám ponúkajú rôzne veľkú zrnitosť kamienkov, od čoho sa vlastne odvíja aj minimálna hrúbka omietky.

Poslednou zložkou omietky je prísada. Môže ísť o urýchľovače tuhnutia, palstifikátory, ale aj pigmenty, či iné prísady ktoré vylepšujú jej priľnavosť , skracujú čas tuhnutia a tvrdnutia, alebo len vylepšujú jej vzhľad. Ak omietkovina obsahuje rôzne prísady, voláme ju tiež zušľachtená alebo novodobá.

 

Stierky do interiéru

Stierky sú dnes veľmi často používanými omietkovinami do interiéru v podobe tenkovrstvových omietok. Skladajú sa zo spojiva, minerálnej múčky, vody, rôznych prísad, prípadne aj zinkovej bieloby. Používajú sa priamo na sadrokartón alebo na pripravený podklad murovanej či betónovej steny. Podklad murovaných konštrukcií musí byť vyrovnaný a hladký, pretože stierka povrch podkladu kopíruje a odstránime ňou len malé nerovnosti.

Ako podklad väčšinou použijeme stavebné lepidlo nazývané kleber, podľa potreby vystužené skotextilnou mriežkou. Mriežka má za úlohu eliminovať namáhanie vznikajúce v omietke vplyvom objemovej teplotnej roztažnosti a zamedziť tak aj vzniku trhlín. Hrúbka tejto podkladovej vrstvy závisí od nerovností. Táto vrstva má len vyrovnať a vyhladiť povrch. Väčšinou jej hrúbka nepresahuje 2mm. Môže však byť aj hrubšia, v závislosti od nerovností podkladu. Ak nie sme spokojní s kvalitou povrchu, môžeme povrch podkladovej omietky vybrúsiť mriežkou do hladka a oprášiť metličkou. Po zhotovení, vytvrdnutí a vyschnutí podkladovej vyhladenej vrstvy natrieme povrch penetračným náterom, ktorý zaručí vodonepriepustnosť podkladu.

Podklad nebude sať vodu zo stierky, ktorá po nanesení na stenu ostane plastická. Takto budeme po nanesení stierky na stenu s touto zmesou pracovať a rozťahovať ju do plochy. Niektoré omietkové zmesi sú balené ako suché a určené sú prevažne na sadrokartón. Stierky sa dodávajú aj v plastových vedrách v použiteľnej konzistencii. Po otvorení balenia okamžite so stierkou pracujeme. Do pastovitej stierky balenej vo vedre nepridávame vôbec vodu, práškovú stierku zarobíme presne podľa návodu v potrebnom množstve, ktoré vieme v krátkej dobe spracovať. Vždy sypeme stierku do nádoby s vodou, nikdy nelejeme vodu do stierky – vznikli by nám hrudky. Po jednoduchom premiešaní prášku vo vode necháme zmes odstáť asi 5min a následne ju dôkladne premiešame. Ak je stierka hustá, môžeme doliať trochu vody. Aby sme zabránili prípadného odparovaniu vody – zvlášť v letných mesiacoch, je ideálne ak so stierkou pracujeme tak, že po každom nabratí ideálneho množstva na veľké nerezové hladidlo zvyšnú časť vo vedre zakryjeme poklopom. Z práškovej stierky vždy zarobíme len množstvo spracovateľné do hodiny, resp. podľa pokynov výrobcu. Vedro s dobre uzatvorenou stierkou nám vydrží aj niekoľko mesiacov, za podmienky že nie je vystavené mrazu. Čím máme rovnejší povrch, tým jednoduchšie je zhotovenie stierky. Preto je dôležité zhotoviť dokonalý podklad, čo nám ušetrí čas... Stierky sa môžu nanášať len na rovný podklad s nerovnosťami, jamkami a rýhami menšími ako 2-3mm. Stierku nanášame na hladký, rovný, suchý a bezprašný pevný povrch naťahovaním veľkým hladidlom, ktoré nazývame hobel. Špachtľou si nanesieme na hladidlo potrebné množstvo stierky a hladidlo pod určitým sklonom ťaháme po stene, čím stierku rovnomerne roztierame – a práve od tejto činnosti dostala aj názov – stierka. Najprv urobíme stropy, potom steny. Steny najprv vo zvislých pásoch, povrch potom uhladíme šikmými oblúkmi tak že nezanechávame stopy po rohoch hladidla.

 

 

Úprava a vzhľad stierky

Povrchová úprava stierky môže byť hladká alebo štruktúrovaná. Aj keď z hygienického hľadiska je najzdravšia hladká omietka, pretože sa na jej povrchu neusadzuje prach, môžeme si vybrať aj zdrsnený povrch na oddelenie funkcií jednotlivých častí interiéru alebo ako ozdobu steny, stĺpov či krbu. Ak zhotovujeme hladký povrch, zhotovíme vrstvu stierky ktorú po vytvrdnutí vybrúsime. Pri zistení nerovností natiahneme ďalšiu vrstvu stierky. Pri brúsení používame ochranný respirátor, keďže brúsenie v interiéri je veľmi prašná činnosť. Brúsenie sa vykonáva ručne alebo elektrickou brúskou. Sadrokartón však nesmieme brúsiť excentrickou brúskou, nakoľko by mohlo dôjsť k poškodeniu povrchu sadrokartónu, čo sa veľmi ťažko opravuje. Počet takto zhotovených vybrúsených vrstiev závisí od povrchového vzhľadu každej dokončenej vrstvy. Jednotlivé vrstvy nanášame po vybrúsení na seba, pokiaľ nie sme s kvalitou povrchu spokojní. Najčastejšie nám stačia dve, v niektorých prípadoch môžeme aplikovať tri vrstvy. Hrúbka každej vrstvy stierky by mala byť čo najmenšia. Výrobca odporúča 1 až 2mm hrúbku. Až p vybrúsení do hladka môžeme vystierkovaný povrch vymaľovať. Druhou možnosťou je povrch upraviť štruktúrovaním. Ide o zámerné vytvorenie nerovného povrchu pečiatkovanie alebo zhotovenie odtlačkov, rýh a výstupkov pomôckou na štruktúrovanie stierky. Zvyčajne používame valček s výstupkami, hubku, ale môžeme použiť aj hladidlo. Valčekom a hubkou pracujeme zvislo alebo vodorovne v pruhoch vedľa seba, Pritláčaním na povrch čerstvej stierky, špachtľou alebo hladidlom jednotlivé časti omietky zatláčame a presúvame tak, aby povrch omietky bol zvrásnený a v určitých miestach vystúpený. Môžeme pracovať aj tak, že najprv zhotovíme dokonale hladkú vrstvu a po jej zavädnutí ťaháme hladidlo kolmo na stenu, čím jemne vyrypujeme zo stierky čiastočky vodorovne, šikmo alebo zvislo, a tým jej povrch pretvárame. Takýto postup musí byť použitý na celej ploche steny. Ak vytvárame štruktúrované povrchy, môžu pri preliačinkách malých rozmerov vzniknúť problémy pri maľovaní plochy výraznými odtieňmi. Je preto oveľa vhodnejšie zamiešať do stierky už aj pigmenty a hotový povrch iba zafixovať, napr. akrylovým lakom, aby sa dal umývať. Štruktúrované omietky môžu byť spracované aj z pohľadu farieb, keď pracujeme s dvomi, prípadne tromi farbami, ktoré medzi sebou nepravidelne premiešavame a presúvame. Vytvoríme tak prelínanie farieb i štruktúrovanie povrchu. Zatláčaním valčeka alebo inou technikou vytvárame pravidelné alebo nepravidelné reliéfy povrchu s jamkami, výstupkami, kopčekmi a ryhami – buď horizontálne, šikmo alebo vodorovne. Valčeky môžu mať na povrchu pravidelné i nepravidelné výstupky – abstraktné obrazce. Zaujímavé je aj členenie veľkých plôch na hladké a štruktúrované plochy, pričom tieto úseky od seba oddelíme maliarskou páskou, ktorú hneď po dokončení povrchu stierky odstránime. Takéto štruktúrovania sú známe už stovky rokov. Už starí Rimania zdobili svoje interiéry takýmito technikami. Ak sa rozhodneme pre trváce, vodeodolné povrchy, akými sú benátsky štuk, mramor alebo travertín, môžeme si kúpiť ucelenú súpravu prípravkov – od penetračných materiálov cez materiály vytvárajúce reliéfy až po laky. Ak budeme pri nanášaní jednotlivých vrstiev náležite disciplinovaní, výsledný efekt bude vynikajúci.

 

Fasáda - sem patria omietky

Fasádne tenkovrstvové omietky musia, okrem estetického vzhľadu, spĺňať aj náročné požiadavky odolnosti proti atmosférickým vplyvom. Aby sa zvýšila ich priľnavosť, vodeodolnosť a odolnosť proti mechanickému namáhaniu, do omietok sa pridávajú akrylátové živice, vodné sklo alebo silikón.

Fasádne omietky sa tiež dodávajú v plastových vedrách, ale na rozdiel od stierok ich pred použitím treba dokonale premiešať miešadlom, jednotlivé časti môžu byť usadené na dne nádoby. Na lepšie povrchové spracovanie sa ako plnivo pridávajú kamienky s veľkosťou 2 až 5mm, ktoré sa po čase môžu v zmesi usádzať, preto je premiešanie pred použitím veľmi dôležité. Tieto fasádne omietkové zmesi obsahujú už aj potrebné množstvo pigmentu. Aj keď výrobcovia podľa zadaného aktuálneho čísla garantujú identický odtieň, je vždy lepšie kúpiť si potrebné množstvo naraz. Pri miešaní omietky môžeme, podľa potreby, pridať aj malé množstvo vody – nie však viac ako 0,5dcl na jedno vedro. Postup zhotovenia omietky je veľmi podobný ako pri interiérových stierkach. Dokonale rovný, pevný, bezprašný podklad, následne penetračný náter a nakoniec lícna vrstva. Rozdiel je len v tom, že povrchovú lícnu vrstvu fasádnej omietky nanášame iba v jednej vrstve a hneď štruktúrujeme. Hladíme kruhovými pohybmi antikorovým alebo plastovým hladidlom, príp. ťaháme hladilo pod určitým uhlom v riadkoch vedľa seba. Kamienkami obsiahnutými v omietkovine vytvárame na ploche ryhy. Takýmto spôsobom môžeme ryhovať zvislo, vodorovne aj šikmo. Najdôležitejšie je spracovať celú plochu steny naraz, čo pri fasádnych omietkach predstavuje omnoho väčšiu plochu ako pri interiérových stenách. Často používaný spôsob povrchovej úpravy je aj škrabaná omietka. Dosahujeme ju škrabaním povrchu zavädnutej malty, rôznymi škrabákmi so zvlnených plechov alebo klincov na ploche hladidla – škrabáku. Okrem ručne zhotovených povrchových úprav môžeme zhotoviť omietky aj striekaním strojovo, ktorým dosiahneme nerovný plastický povrch, ktorý necháme len voľne vytvrdnúť a zaschnúť bez ďalších zásahov.

Samostatnou skupinou sú špeciálne omietky. Medzi ne zaraďujeme sanačné omietky, tepelnoizolačné a barytové – do prostredia s RTG žiarením. Sanačné omietky sa používajú na exteriérové a interiérové omietky historických budov, ktoré majú problémy s izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti. Na rozdiel od tradičných omietok umožňujú podkladovej konštrukcii odparovanie vody, ktorá vzlína z nižších častí budovy. Pri každej používanej omietkovine sme povinní dodržať technologické postupy s patričnými technologickými prestávkami tak, ako ich predpisuje výrobca. Zvlášť pri týchto omietkach je veľmi dôležité dodržať celý postup – od neutralizácie podkladu penetračným náterom až po dokončenie hladenia povrchovej vrstvy. Nedodržanie predpísaných postupov by mohlo mať za následok nefunkčnú a po čase poškodenú omietku s odúvajúcimi sa a odpadávajúcimi časťami, prípadne by sa nová omietka mohla vzápätí „zasoliť“ zo vzlínajúcej vody a vykvitnúť na povrchu. Zasolené omietky sa nedajú prekryť ani bežnými maľbami.

 

Ako pracovať s omietkovými zmesami

Tradičné omietky zhotovujeme ako viacvrstvové. Najskôr si podklad očistíme od stečenej malty. Najskôr si podklad očistíme od stečenej malty a nerovností, pomocou murárskej lyžice, sekáča alebo špachtle – stierky. Stenu oblejeme vodou, aby sme znížili nasiakavosť podkladu a odstránil prach. Na takto upravený podklad nanesieme podstrek. Na betónový podklad nanášame cementovú riedku maltu, na tehlové a tvarovkové murivo z ľahkého betónu použijeme riedku vápenno-cementovú maltu, pričom vápna je dvojnásobné množstvo ako cementu.

 

Po zavädnutí postreku, ktorý nezaraďujeme medzi vrstvy, nahodíme jadro. Jadro má hrúbku do 2,5cm, optimálna hrúbka je 1,5cm. Zahladíme ho nahrubo hladidlom. Na zavädnuté jadro nahodíme lícnu vrstvu – v interiéri z vápennej malty, v exteriéri z vápennocementovej malty. Hladíme polystyrénovým, plastovým, nerezovým alebo plsteným či dreveným hladidlom, za súčasného vlhčenia murárskou štetkou. Ak sú nerovnosti v podklade veľké alebo nám projekt z rôznych dôvodov udáva hrubšiu vrstvu, nahodíme po prvom jadre druhé jadro. Lícna vrstva je vždy len jedna, tá posledná, viditeľná. Ak ide o exteriérovú omietku, jej povrch by sme mali ešte raz natrieť hydrofóbnym náterom, aby nepúšťala vlhkosť, alebo použijeme špeciálny vodovzdorný náter.

 

Tenkovrstvové omietky zhotovíme z menšieho počtu i menšej hrúbky vrstiev. Ak ide o presné tehlové murivo, môžeme ihneď po očistení muriva nahodiť podstrek a následne vrstvu malty, ktorú hladíme hladidlom. Po stvrdnutí vnútornej omietky môžeme zhotoviť stierku po každej vrstve vybrúsenej brúsnym papierom, aby bol povrch rovný a hladký. Druhá možnosť je zhotovenie lícnej vrstvy z vápennej jemnozrnnej malty hladenej polystyrénovým alebo iným hladidlom. Ak ide o fasádnu omietku, na vyhladenú stvrdnutú omietku nahodíme fasádnu omietku, ktorá odoláva poveternostným vplyvom.

 

Pred samotnou prácou si upravíme prestupy, elektroinštalačné otvory a prípadne si prekryjeme vopred osadené konštrukcie, aby sa jednoduchšie dali čistiť. Omietanie sa zaradíme aj podľa časového sledu z hľadiska zhotovenia podláh, osadenia okien, zárubní, parapetov. Pri suchých práškových materiáloch si zarábame len množstvá, ktoré spotrebujeme do začiatku tuhnutia materiálu. Po každej práci dokonale očistíme pracovné prostredie i náradie.

 

 

 

www.MONETcolor.sk - stavebná a obchodná spoločnosť

špecializovaný predaj omietok a miešanie farieb ARD raccanello,

požičovňa strojov a lešení, autodoprava

Tel: 0918 148007

Tel: 0918 818159

e-mail: monet@MONETcolor.sk