ENERGETICKÝ CERTIFIKÁT A ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV

- pojmy - význam - súvislosti -
Od začiatku roku 2008 sa architeti, projektanti, stavebníci aj stavitelia oboznamovali s novými pojmami, súvisiacimi so spotrebou energií všetkých typov budov. Ani po viac ako roku platnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov (na Slovensku uvedená do praxe zákonom č. 17/2007 Z.z. s účinnosťou od 15. 1. 2007) však mnohí z investorov často ani netušia, o čo vlastne ide. Aj keď sa zákon a príslušná vyhláška týkajú stavieb s úžitkovou plochou od 1000 m², mali by ho poznať aj investori a stavitelia menších objektov. Pozrime sa teda najprv na legislatívu...
 

Od 1. januára 2007 sa vyhláškou Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 625/2006 Z.z. vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov; o. i. uvádza podrobnosti výpočtu energetickej hospodárnosti budov, obsahu energetického certifikátu vrátane energetických tried a emisií oxidu uhličitého, uvádzaných v energetickom certifikáte, ale aj vzor energetického certifikátu pre jednotlivé kategórie budov a vzor energetického štítku. §2 vyhlášky prináša metodiku výpočtu energetickej hospodárnosti budov so štyrmi druhmi hodnotenia:
• Výpočty projektového hodnotenia vychádzajú z projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov; zohľadňujú normové vstupné údaje vonkajších klimatických podmienok, vnútorného prostredia a spôsobu užívania budov, aj údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy. Hodnotenie sa uskutočňuje počas navrhovania a projektovania novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy ako súčasť projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie (ide o predbežný energetický certifikát).
• Výpočty normalizovaného hodnotenia vychádzajú zo skutočných stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy, no s využitím normových vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí a o spôsobe užívania budovy. Normalizované hodnotenie sa používa pre energetickú certifikáciu v kolaudačnom konaní a pre zatriedenie budovy do energetickej triedy!
• Prevádzkové hodnotenie stanovuje skutočnú spotrebu energie budovy zistenú meraním a je dôležité pre energetickú certifikáciu najmä v prípade predaja alebo prenájmu budovy.
• Výpočet upraveného hodnotenia vychádza zo skutočného vyhotovenia stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy a najmä zo skutočných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí a spôsobe užívania budovy. Využíva sa v energetickej certifikácii na navrhnutie opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti hodnotenej budovy.
Pri výpočtoch sa energia získaná z obnoviteľných zdrojov (napr. zo solárnych kolektorov alebo tepelného čerpadla) pre energetické zásobovanie budov z celkového množstva dodanej energie odpočítava! Bytové budovy všeobecne sa pre položku „Nútené vetranie a chladenie“ a „Osvetlenie“ nehodnotia.
 

1. Energetické certifikáty
zatrieďujú budovy do energetických tried A, B, C, D, E, F, G, pričom budovy v triede A majú potrebu energie najnižšiu, v triede G najvyššiu. Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje na nové budovy a na významne obnovované existujúce budovy, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008, ako aj na budovy predávané alebo prenajímané po 1. januári 2008. Energetická certifikácia sa týka aj nehnuteľností fyzických osôb, hoci tieto často vôbec netušia, že takýto doklad potrebujú. Predmetom certifikácie je aj tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov, vykurovanie a príprava teplej vody, vetranie a klimatizácia, elektroinštalácie a zabudované osvetlenia budov.
Nové budovy musia spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, a ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, rovnaké požiadavky musia spĺňať aj existujúce budovy po uskutočnení ich významnej obnovy. Zásadne nesmú prekročiť hornú hranicu energetickej triedy B, čo v praxi znamená, že nové a významne obnovené budovy musia byť zaradené v triede A, nanajvýš B. V ostatných prípadoch je energetická certifikácia dobrovoľná.

Výsledok hodnotenia energetickej hospodárnosti budov a ich zaradenie do energetických tried ovplyvňuje okrem precízne vypracovaných projektov aj kvalita vykonaných stavebných prác a fyzikálne vlastnosti stavebných výrobkov. Realizácia stavby musí byť vykonaná tak, aby spĺňala požiadavky a predpoklady stanovené projektovou dokumentáciou na stavebné povolenie, ako aj realizačnou projektovou dokumentáciou. Podľa zákona č. 555/2005 Z.z., § 4 ods. 3 musí projektant zahrnúť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť už do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie.  Potreba energie na vykurovanie súvisí s prevádzkovou energiou budovy a tepelným tokom tepla, dodávaným do vykurovaných priestorov tak, aby sa optimálnym vykurovacím výkonom dosiahla požadovaná teplota. Ide teda o výsledok vzájomného pôsobenia tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií budovy a účinnosti vykurovacieho systému za určeného stavu vnútorného a vonkajšieho prostredia. Tepelná rovnováha vykurovaného priestoru je súčtom tepelných ziskov a strát za stanovený čas. Potrebu tepla na vykurovanie (udávaná v J - jouloch alebo v kWh) určí odborník, pričom zohľadní tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov bez vplyvu technických zariadení budovy. Do vypočítanej potreby energie na vykurovanie zaráta aj účinnosť technických zariadení budov. Spotrebu energie stanoví meraním alebo monitoringom reálnej prevádzky.
Ak má budova spoločný vykurovací systém, na základe energetickej certifikácie budovy možno vykonať aj energetickú certifikáciu jednotlivých bytov alebo inej samostatne užívanej časti budovy, ba možno ju vykonať aj na základe platnej energetickej certifikácie podobného bytu v tej istej budove. Energetický certifikát musí obsahovať aj návrh opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov a návrh organizačných opatrení pre správu budovy! Preto je súčasťou energetického certifikátu aj opis nedostatkov v technickej a energetickej charakteristike budovy, v jej technickom a technologickom zariadení a energetickom vybavení. Súčasťou je aj odporúčanie finančne výhodného zlepšenia energetickej hospodárnosti a zníženia tvorby emisií oxidu uhličitého a výňatok z energetického certifikátu s vybranými údajmi z energetického certifikátu, tzv. energetický štítok.
Energetickú certifikáciu môžu vykonávať len oprávnené osoby s preukázateľnou odbornou spôsobilosťou a živnosťou. Energetický certifikát platí najviac 10 rokov, platnosť pred uplynutím tejto doby však môže stratiť vykonaním stavebných úprav, ktoré ovplyvnia energetickú hospodárnosť budovy. Vo veľkých existujúcich budovách so sídlami orgánov verejnej moci alebo právnických osôb, v ktorých je zvýšená návštevnosť ľudí, musí byť energetický štítok umiestnený na zreteľne viditeľnom a dostupnom mieste. Kópiu energetického certifikátu doručí odborne spôsobilá osoba Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR.
 

Povinnosti vlastníka budovy
Vlastník budovy uchováva energetický certifikát po celý čas jeho platnosti, pri predaji budovy ho odovzdá novému vlastníkovi, pri prenájme odovzdá nájomcovi osvedčenú kópiu platného energetického certifikátu.
Vlastník existujúcej budovy musí po významnej obnove zabezpečiť reguláciu zásobovania budovy teplom, hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy po každom zásahu do tepelnej ochrany budovy alebo do energetického vybavenia a umiestniť nový energetický štítok na mieste prístupnom všetkým užívateľom.
Rovnaké povinnosti sa vzťahujú aj na správcov budov vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce, na spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a na bytové družstvá. Štátny dozor vykonáva Štátna energetická inšpekcia, ktorá je oprávnená nariadiť odstránenie zistených nedostatkov v energetickej certifikácii a určiť na tento účel primeranú lehotu či vyzvať vlastníka budovy na umiestnenie energetického štítku v budove, ale môže aj prejednávať priestupky a ukladať pokuty za správne delikty. Š E I  môže ukladať právnickým osobám, vlastniacim veľké budovy so sídlom orgánov verejnej moci alebo právnických osôb, poskytujúcim služby veľkému počtu ľudí, ak neumiestni vôbec alebo umiestni nesprávne energetický štítok, pokuty od 165,97 € do 995,82 €. Pokutu 663,88 € môže uložiť aj fyzickej osobe, vlastniacej bytový dom, inú budovu na bývanie alebo nebytovú budovu a prenajíma v nej byty, miestnosti alebo nebytové priestory, ak sa dopustí priestupku tým, že:
a) neobstará energetický certifikát, hoci je na to podľa tohto zákona povinná,
b) neuschová energetický certifikát po celý čas jeho platnosti,
c) neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy,
d) neodovzdá osvedčenú kópiu energetického certifikátu nájomcovi pri prenájme budovy,
e) neumiestni energetický štítok v priestore na mieste prístupnom nájomcom bytov, ubytovaným osobám alebo zamestnancom.
 

2. Energetická hospodárnosť
je pojmom, ktorý vyjadruje konečné množstvo energie potrebnej na normalizované užívanie budov, t.j. energia na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie, vetranie a osvetlenie. Určujú ho číselné ukazovatele celkovej potreby energie a tvorby emisií oxidu uhličitého a tie zas zaraďujú budovy do kategórií rodinné domy, bytové domy, administratívne budovy, školy a školské zariadenia, nemocnice, úrady a iné verejné budovy, výrobné a poľnohospodárske prevádzky, hotely a reštaurácie, športové haly a budovy určené na športy, budovy pre veľko- a maloobchodné služby, skladovacie haly, logistické areály a ďalšie špecifické objekty, inštalácie a rekonštrukcie OZE.
Energetická hospodárnosť budov je teda ďalším kritériom pre ich zaradenie do energetických tried a jej poznanie umožňuje vlastníkom optimalizovať vnútorné prostredie a minimalizovať emisie oxidu uhličitého v budovách! Pre zaradenie budov do energetických tried sa používa jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov, zohľadňujú sa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov a významne obnovovaných budov a podmienky vydávania certifikátov o energetickej hospodárnosti budov.
Z procesu certifikácie sú vyňaté národné kultúrne pamiatky, nachádzajúce sa v pamiatkovej rezervácii alebo pamiatkovej zóne, aj budovy uvedené do užívania pred 1. januárom 1947 (chránené architektonické a historické pamiatky), keďže uplatnenie požiadaviek na energetickú hospodárnosť by mohlo neprijateľne zmeniť ich charakter alebo vzhľad. Výnimku tvoria aj kostoly a budovy, využívané na bohoslužby a náboženské podujatia, stavby s vymedzeným užívaním na menej ako dva roky, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie, bytové budovy určené na užívanie menej ako štyri mesiace v roku, samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m².
Existujúcou budovou je užívaná budova, ktorej energetickú hospodárnosť možno vypočítať zo známych údajov alebo takých, ktoré možno zistiť prehliadkou a meraním. Významnou obnovou existujúcej budovy alebo jej samostatne užívanej časti sú stavebné úpravy, zasahujúce do tepelnej ochrany tepelnou izoláciou obvodového a strešného plášťa, výmenou okien a dverí alebo vybavením budovy technológiami, ktoré ovplyvňujú energetickú hospodárnosť budovy. Budovy možno významne obnoviť jednorazovou stavebnou úpravou alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami.
V príprave výstavby novej veľkej budovy s celkovou úžitkovou plochou väčšou ako 1000 m2) sa posudzuje technická, environmentálna aj ekonomická využiteľnosť alternatívnych energetických systémov, napr. tepelného čerpadla, fotovoltaickej elektrárne, solárneho systému či systému riadeného vetrania. Energetickú hospodárnosť budovy ovplyvňuje projektant priamo v projekte stavby alebo počas jej výstavby. Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby a výsledok energetického posudku musí uviesť v technickej správe projektovej dokumentácie.
 

3. Energetický audit budovy
Podľa článku 12 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/32/ES z 5. 4. 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách sledujú energetické audity spotrebu energie od bežných domácich spotrebičov cez vykurovanie budov a energetickú prevádzku priemyselných podnikov až po dopravu.
Energetický audit analyzuje aktuálny stav využívania energie v budove, bilancuje jej spotrebu, navrhuje úsporné opatrenia a optimálne formy využitia obnoviteľných zdrojov energie. Audit teda posudzuje všetky kategórie spotreby energie budovy: tepelno-technické vlastnosti budovy, vykurovanie a prípravu teplej vody, vzduchotechniku (nútené vetranie / klimatizácia), osvetlenie a ostatné spotrebiče. Audit okrem potreby energií na vykurovanie zohľadňuje aj vplyv tepelnej ochrany budovy, chladenia a vetrania, potreby energie na prípravu teplej vody aj osvetlenie. Majiteľ budovy z návrhu opatrení audítora zistí, v akom rozsahu, za akú cenu a s akou návratnosťou svojich investícií môže navrhnuté opatrenia uskutočniť.
Osvedčenie energetického audítora vydáva po absolvovaní príslušného kurzu a skúšok Slovenská inovačná a energetická agentúra. Ak si chce majiteľ či správca bytového domu vybrať vhodného audítora, certifikát SIEA môže byť významným kritériom výberu.
Energetický audit je zásadným dokumentom aj pre rozhodovanie o investíciách. Vyplatí sa vypracovať ho kvalitne - je lepšie zaplatiť 100 % ceny a získať neoceniteľné strategické informácie, než za 80 % získať bezcenný kus papiera...
Energetický audit se okrem iného spracúva aj kvôli získaniu dotácie či úveru na projekt (napr. tepelná izolácia budovy, inštalácia obnoviteľného zdroje a pod.), pri plánovanej rekonštrukcii budov alebo hľadaní úspor energií vo výrobných a iných prevádzkach. Požadujú ho aj banky pri posudzovaní žiadostí o úver na realizáciu energetických investícií.
Energetické certifikácie aj audity budov sú na svete z jediného dôvodu: obytné a administratívne budovy spotrebujú na celom svete každoročne najviac energií zo všetkých! Zákon a vyhláška (o symbolických finančných postihoch ani nehovoriac!) energetické problémy nevyriešia, ak ich nebudeme chcieť vyriešiť my sami. Energetika veľmi úzko súvisí s ekológiou a tá zas s urbanizmom ľudských sídel. Vzťahy medzi bývaním, prácou, spoločenským životom, dopravou a zdravím môžu byť harmonické iba v urbanistických celkoch, ktoré sú estetické, užitočné a energeticky nenáročné! Je čas začať aj v slovenskej stavebnej praxi aplikovať energeticky úsporné riešenia, je čas zamyslieť sa nad tým, či je výroba atómovej energie tým najhospodárnejším riešením energetickej sebestačnosti a bezpečnosti krajiny,ak sa vo svete čoraz intenzívnejšie presadzuje myšlienka využívania nevyrobenej energie. Energie, ktorú nám takmer zadarmo dennodenne ponúka Slnko, voda, vietor a geotermálne zdroje!

Energetické audity a certifikáty budov azda už čoskoro posunú aj slovenské stavebníctvo do kategórie A a B...
 

Zdroj: PROMIprojekt